Dvojročná rebélia – stojí za to bojovať?

Internet je plný dobrých rád na rebéliu dvojročného dieťaťa, no treba si uvedomiť, že každý moment vo vývoji dieťaťa je veľmi individuálny a čo niekomu vyhovuje, nemusí nutne fungovať aj nám . Trvanie a intenzita rebélie dvojročného dieťaťa sa líši od dieťaťa k dieťaťu a nie je úplne závislá od postoja rodičov, hoci vytváranie príležitostí na výber a podpora autonómie batoľaťa môže rodine pomôcť prekonať toto obdobie efektívnejšie.< /p>

Čo je to vzbura dvojročného dieťaťa?

Vzbura dvojročného dieťaťa je hovorový výraz pre prirodzené obdobie vo vývoji dieťaťa, okolo druhého roku života. Toto je moment, keď sa dieťa odlúči od rodiča, začne mať vlastný názor, chce sa rozhodnúť. Toto je aj obdobie, kedy začína oddeľovať to, čo je jeho od toho, čo nie je, učí sa, ktoré emócie patria jemu a ktoré napríklad rodič, čo má rád, čo ho trápi. K do určitej miery začne preberať zodpovednosť za to, čo sa s ním stane. Z toho vyplýva potreba klásť dôraz na svoju autonómiu a rozhodovať o sebe viac ako doteraz, a tak často v tomto období povedať "nie" na žiadosť každého rodiča.

Toto je teda veľmi dôležité obdobie vo vývoji dieťaťa, ktoré mu umožňuje stať sa individualitou oddelenou od rodiča, a preto rodič, ktorý sa tomu snaží bojovať, dieťa nepodporuje. Je to aj dočasné, niekedy to trvá niekoľko týždňov, inokedy niekoľko mesiacov, ale prejde to. Nemusíte sa preto obávať, že intenzívne označovanie svojich hraníc a volieb dieťaťom pri tento vek hovorí niečo o tom, akým človekom to bude neskôr v jeho živote.

Dva roky stará rebélia a hranice

Mnoho rodičov to počúva, aby sa vyrovnali s rebéliou dvojročného starý, treba si šikovne nastaviť hranice. Je to z veľkej časti spôsobené nepodporujúcim presvedčením o tom, aké sú ľudské hranice a ako naučiť dieťa rešpektovať hranice druhých.

V prvom rade sa dieťa musí naučiť, že existujú také veci ako hranice. Toto je obdobie zvýšeného hľadania autonómie okolo druhého roku života. Na to, aby dieťa dokázalo rešpektovať hranice druhých, to potrebuje zažiť najskôr samo na sebe. Preto vi rebélii dvojročného dieťatka bude pre dieťa oporné ani nie tak určovať hranice (teda vlastne nastavovať rigidné pravidlá fungovania), ale rešpektovať jeho hranice.

Oblasť okolo tela dieťaťa je na to obzvlášť citlivá. Rodič musí často bilancovať, aké dôležité je robiť to, čo chce, proti vôli dieťaťa, čím narúša svoje telesné hranice. Pri starostlivosti o malé dieťa je veľmi časté správanie, ktoré núti dieťa niečo urobiť, ako napríklad zabrániť mu vybehnúť na ulicu alebo podať dôležitý liek. Existuje tiež veľa situácií, keď rodič môže rešpektovať výber dieťaťa – čo bude jesť, čo si obliecť alebo kam ísť. Veľmi často sa však vyskytujú momenty, kedy rodič cíti veľký tlak, aby dieťa niečo urobilo, a dieťa nechce a nie je celkom jasné, či ide o dôležitý moment (napr. hrozbou pre niekoho v tejto situácii) skutočne posúvať hranice dieťaťa. V takýchto situáciách sa každý z rodičov rozhoduje sám,stojí za to uvedomiť si, že zo strachu alebo pre odlišné presvedčenie veľmi často obmedzujeme deti tam, kde to nie je potrebné.

Samostatnou súčasťou tohto problému sú hranice rodičov a to, že často prichádzajú do kontaktu s hranicami dieťaťa. V takýchto chvíľach stojí za to pripomenúť, že rešpektovanie hraníc inej osoby sa nemusí spoliehať na to, že robíte to, čo ten druhý chce. Stačí si len všimnúť, že dieťa by chcelo niečo, čo nie je možné, na čo rodič momentálne nemá priestor a empaticky ho sprevádzať v jeho sklamaní. Zároveň sa rodič nesúhlasom môže postarať o svoje hranice.

V knihách "Nová sexuálna výchova"."Zblízka zlatko" a "Zblízka zlatko" a "Zblízka zlatko" sa veľa dočítate o empatickom sprevádzaní svojho dieťaťa a rešpektovaní jeho hraníc a zároveň starostlivosti o svoje vlastné. div>