Poruchy senzorickej integrácie – ako sa s nimi vysporiadať?

Poruchy senzorickej integrácie sú u detí veľmi častou diagnózou. Najintenzívnejší proces rozvoja zmyslovej integrácie pripadá na prvé tri roky dieťaťa, hoci sa rozvíja počas celého života. Niekedy to nejde tak, ako by malo. Zistite, čo môže naznačovať správanie vášho dieťaťa senzorická integrácia. Ako mu môžete pomôcť. Ktorú terapiu si vybrať?

Čo je zmyslová integrácia?

Každý človek má zmysly: čuch, zrak, sluch a hmat. Vnímanie tela, vestibulárny systém (zodpovedný za pohyb tela v priestore) alebo propriocepcia (zmysel, ktorý nám dáva uvedomenie si vlastného tela) sa spomínajú len zriedka. Tieto tri zmysly sa ešte len vyvíjajú v matkinom lone. Ide o bazálne zmysly, navzájom úzko súvisiace, ktoré počas vývoja vytvárajú spojenia v rámci mozgu s inými zmyslami. Zmyslová integrácia je súčinnosť všetkých zmyslov, ktorá umožňuje vykonávať každodenné činnosti. Aby dieťa dobre fungovalo, potrebuje nielen výkonné všetky zmysly, ale aj ich dokonalú spoluprácu, teda zmyslovú integráciu. Bohužiaľ, nie vždy sa vyvíja na vhodnej úrovni. Keď hovoríme o narušenej zmyslovej integrácii, zmysly spolupracujú narušeným spôsobom. Podnety sú prijímané príliš slabo alebo príliš silno a nervový systém ich nekontroluje.

Príčiny porúch zmyslovej integrácie

Dysfunkcie zmyslovej integrácie majú negatívny vplyv na sociálny a emocionálny vývoj človeka. Poruchy senzorickej integrácie sú veľmi časté u detí predškolského a mladšieho školského veku. Pri ich príčinách sa spomínajú predovšetkým:genetické faktory spojené s komplikáciami prenatálneho a perinatálneho obdobia (predčasnosť a tehotenstvá, pri ktorých museli matky veľa ležať), ako aj environmentálne a civilizačné faktory. Poruchy SI nevyplývajú z nesprávnej organizácie podnetov nervovým systémom. Môžu sa vyskytnúť u detí, ktoré sú v intelektovej norme, ale aj u detí s mentálnym alebo motorickým postihnutím, autizmom, detskou mozgovou obrnou. Príznaky a ich rozsah sa môžu líšiť. Ďalším dôvodom môže byť príliš ochranárske rodičovstvo. Dieťa môže mať problémy s udržiavaním rovnováhy, koordináciou pohybov, motorikou, ale aj s precítením tela, keď ho rodič odbremení od základných sebaobslužných činností (kŕmenie, obliekanie či zaväzovanie topánok). Opakom takéhoto správania je nedostatok času venovaného dieťaťu. Hranie s dieťaťom je často nahradené pozeraním karikatúr alebo hraním počítačových hier. Príčinou týchto dysfunkcií je aj zlá výživa a statický životný štýl.

Aké sú najčastejšie príznaky porúch senzorickej integrácie?

Existuje mnoho príznakov poruchy senzorickej integrácie. Pre každú vekovú skupinu budú iné. Rodičia dojčiat by sa mali obávať, keď je bábätko pri zdvíhaní alebo otáčaní nepokojné, zohýba sa, plače, nevie sa utíšiť, ani keď mu dáme cumlík alebo obľúbenú hračku. Deti s poruchami SI môžu mať tiež problémy s jedením. Prvé problémy sa objavujú pri dojčení, keď dieťatko nedokáže sať. Potom, keď dostane pevnú stravu, má problémy so žuvaním alebo má rád len určité jedlá. Keď sa bábätko v noci často budí a má problém opäť zaspať, mali by sme to tiež dodržiavať. Takéto deti nemajú rady objímanie a maznanie, sú buď prehnane aktívne, alebo až letargické. Majú poruchy jemnej motoriky, vyhýbajú sa hre s predmetmi, ktoré vyžadujú zručnosť. Mali by sme sa tiež obávať oneskorenia vo vývoji. Dieťa sa posadí neskoro, môže preskočiť štádium plazenia a začne neskoro chodiť.

U detí v období po dojčenskom veku alebo v predškolskom veku vystupujú do popredia poruchy správania. Dieťa máva náhle výbuchy hnevu, nerado mení činnosti alebo naopak z času na čas robí niečo iné. Ťažko rozumie príkazom. Dieťa je nemotorné v pohybe, potáca sa, má slabú rovnováhu. Problém môžete zaznamenať aj s umývaním hlavy či tváre, problémy sú so zvládnutím tréningu čistoty. Dieťa v predškolskom veku by sa už malo zapnúť alebo vyzuť, keď toto neurobí, je kpresvedčivý dôvod na sledovanie.

Poruchy senzorickej integrácie sa vyskytujú aj v školskom veku. Dieťa je precitlivené na hluk. Hoci sám robí hluk, neustále si popod nos rozpráva či spieva, často si zapcháva uši. Nemá rád niektoré pachy, vadia mu nálepky na oblečení a rád nosí len určitý druh oblečenia. Niektoré deti sú letargické, neustále nepohyblivé a iné nevedia sedieť. Počas vyučovania môžu vstať, zvŕtať sa v laviciach a pochodovať po triede. Pokiaľ ide o učenie, takéto deti môžu mať problémy s písaním, píšu pomaly, nerovnomerne, nesprávne držia pero. Neradi čítajú nahlas. Takmer vždy robia úlohy ako posledné. Ďalším problémom môžu byť skupinové hry a aktivity. Dieťa sa im vyhýba, pretože nie je schopné pochopiť ich pravidlá. Preferujem individuálne hry. Najväčším problémom je pre nich koncentrácia pozornosti a sústredenia. U starších detí je psychologickým efektom takýchto porúch často stiahnutie sa do seba, agresivita, nízka odolnosť voči neúspechu (dieťa rado vyhráva, nerado ho kritizuje) a v dôsledku toho veľmi nízka sebadôvera. úcta.

Diagnóza

Poruchy senzorickej integrácie sa nesmú brať na ľahkú váhu. Keď vidíme u dieťaťa časté opakovanie určitých symptómov a nezvyčajného správania, mali by sme vyhľadať pomoc terapeuta a diagnostika. Problémy samy od seba nezmiznú, môžu sa zhoršiť a neskôr spôsobiť oneskorenie reči, motorickej koordinácie, čítania, písania, koncentrácie či sociálnej komunikácie. V dôsledku toho môže mať dieťa emocionálne alebo rovesnícke problémy.

Terapia senzorickej integrácie

Pre každé dieťa je pripravený individuálny terapeutický plán prispôsobený jeho špecifickým potrebám. Terapia porúch senzorickej integrácie výrazne zlepší jemnú a hrubú motoriku, ovplyvní sebaúctu a emocionálne fungovanie dieťaťa. Zlepší tiež koncentráciu a predĺži rozsah pozornosti. To sa odráža v každodennom živote, pohode dieťaťa a fungovaní celej rodiny.

Ak rodičia v správaní svojho dieťaťa spozorovali nie jeden, ale niekoľko či tucet vyššie uvedených príznakov, mali by ísť s dieťaťom na diagnostiku. Vďaka správne zvolenej terapii a podpore rodičov môžu deti s diagnostikovanými poruchami SI v dospelosti normálne fungovať.